História
Budova pražskej Invalidovny bola postavená v rokoch 1731 až 1737 na území dnešného Karlína podľa projektu významného českého barokového architekta Kiliána Ignáce Dientzenhofera1 (1689-1751) pre účely ubytovania vojnových invalidov. Pozemok na stavbu ležiaci mimo hradieb pražského mesta bol odkúpený od rytierskeho rádu Krížovníkov s červenou hviezdou. Realizácia projektu bola financovaná z nadácie Pietra Strozziho (1626-1664). Kvôli nedostatku financií však bola z pôvodného veľkorysého plánu, ktorého súčasťou mal byť aj vlastný kostol, zrealizovaná len jedna devätina. Cieľom bolo vybudovať akési sebestačné mestečko, ktoré by svojej plánovej podobe patrilo k najväčším objektom svojho druhu v Európe2. Vzorom pre pražskú Invalidovnu bola slávna invalidovňa Hôtel des Invalides v Paríži (1671-1678). V rovnakom čase ako v Prahe vznikali aj invalidovne v Pešti a vo Viedni.
Aj napriek tomu, že oproti pôvodnému plánu zostala nedokončená, predstavuje plnohodnotný funkčný aj prevádzkový celok, ktorý svojmu účelu slúžil ďašie dve storočia.
“Invalidovna byla v době ukončení stavby zamýšlena pro ubytování 2000 invalidů z Čech. Tohoto počtu však pravděpodobně nebylo nikdy dosaženo. První invalidé byli do budovy umístěni již během 30. let 18. století. V době největšího rozkvětu během 19. století bylo v areálu umístěno přibližně 1200 lidí. Veteráni byli ubytováni po četách v rozměrných sálech, pouze velitelé a ženatí invalidé obývali galeriové byty, které umožňovaly větší soukromí. Do roku 1869 fungovala v Invalidovně také škola, která byla v té době jedinou školou v Karlíně.”3
MÜLLEROVÁ/NOVÁK (1948)
Po prvej svetovej vojne nastal pre Invalidovnu výrazný zlom. Časť budovy začala slúžiť vojenským úradom a zároveň došlo k výraznému poklesu počtu jej obyvateľov. Ako riešenie sa javilo presťahovanie invalidov do menších kapacitne postačujúcich priestorov, ktoré by zároveň viac vyhovovali hygienickým požiadavkám a potrebám invalidov. V roku 1934 tak bol v Hořicích vo východných Čechách vybudovaný pre ubytovanie a starostlivosť o invalidov nový objekt, neskôr premenovaný na Ústav sociální péče pro tělesně postižené4. Ešte v roku 1939 žilo v pražskej Invalidovni 20 invallidov, ktorý kvôli svojmu zdravotnému stavu neboli schopní presunu5.
Po tom ako Invalidovna stratila svoju pôvodnú funkciu, na ktorú bola určená v nej sídlil archív Vojenského ústredného archívu a Národného technického múzea. Do údržby však od tejto doby do budovy neboli investované výrazné investície a tak budova postupne chátrala. Poslednou ranou pre Invalidovnu boli záplavy v Prahe v roku 2002, ktoré silne zasiahli štvrť Karlín, kde sa nachádza aj Invalidovna. Voda vtedy dosahovala do výšky troch metrov, čo budovu výrazne poškodilo a znemožnilo jej ďalšiu prevádzku. Armáda objekt označila za nepotrebný a skončila tak v správe Úřadu pro zastupování státu ve věcech majetkových6. Vďaka následných sanačným prácam v snahe zabrániť degradačným procesom konštrukcií v dôsledku poškodenia povodňami boli odhalené zaujímave stavebné a materiálové artefakty, ktoré boli skryté pod nánosmi predošlých stavebných úprav. Jeden z mezonetových bytov je aj v súčasnosti ponechaný v odhalenom stave po odstránení vodou poškodených povrchov7 a ponúka tak nevšedný pohľad na hrubú stavbu barokovej pamiatky a zároveň ilustruje ničivú silu povodní.
V súvislosti s odstraňovaním veľkých skôd po povodniach sa Karlín stal dynamicky sa rozvíjajúcou pražskou štvrťou. Rekonštrukcia Invalidovny je tak pokračovaním stále prebiehajúceho stavebného rozvoja tejto štvrte a zároveň svojim programom prináša nové možnosti kultúrneho a komunitného života jej rezidentom.
Cez neúspešnú dražbu až do rúk NPÚ
V roku 2017 sa Invalidovna stala Národnou kultúrnou pamiatkou8. Ešte predtým sa však štát ako vlastník budovy snažil Invalidovnu predať v dražbe s vyvolávacou cenou 638 mil. českých korún. Na túto výzvu však nereagoval žiadny záujemca. Následne sa o budovu začal zaujímať Národný pamiatkový ústav (ďalej NPÚ), ktorý hľadal priestory pre svoju činnosť v spolupráci s Pražským filharmonickým zborom, ktorý je taktiež príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry ČR. V roku 2017 začali prebiehať takmer rok trvajúce rozhovory a dohody o prevode majetku na NPÚ. V rámci procesu schvaľovania NPÚ musel predložiť aj investičný zámer.
V roku bola nakoniec Invalidovna úspešne prevedená na NPÚ, ktorý sa v rámci dohody musel zaviazať naplniť nasledujúce požiadavky:
- napniť deklarovaný investičný zámer využitia
- dokončiť obnovu do 9 rokov od prevzatia (2027)
- 80% budovy sprístupniť verejnosti a 20% pre administratívu (NPÚ aj filharmonického zboru)
- vytvoriť zázemie pre filharmonický zbor.
Obzvlášť podmienka termínu dokončenia obnovy národnej kultúrnej pamiatky tohto rozsahu do 9 rokov sa stala pomerne náročným cieľom. Napriek tomu sa však NPÚ rozhodol na tieto podmienky pristúpiť vzhľadom na obrovské pamiatkové hodnoty budovy9, ktorých si je vedomé a v nesprávnych rukách alebo pri pokračujúcom zanedbávaní pamiatky by mohli byť nenávratne stratené. Budovu však prevzali bez akejkoľvek dokumentácie a tak sa hneď po získaní budovy pustili do získavania a prípravy podkladov10. Na základe týchto podkladov vypracovali program a zadanie pre vytvorenie architektonickej štúdie na obnovu a dostavbu Invalidovny. Vzhľadom na blížiaci sa termín dokončenia rekonštrukcie stanovený v podmienkach dohody sa NPÚ rozhodol nevyhlásiť verejnú architektonickú súťaž, odvolávajúc sa na časovú náročnosť takéhoto procesu a zlú predošlú skúsenosť s vyjednávaním podmienok s víťazom verejnej architektonickej súťaže pri obnove inej kultúrnej pamiatky, ktorú má NPÚ v správe. NPÚ tak v tomto prípade vybral na základe referencií renomované architektonické ateliéry, ktoré oslovili s výzvou na vytvorenie cenovej ponuky na vytvorenie architektonickej štúdie. S najnižšou ponukou tak vyhral ateliér Petr Hájek architekti. Nimi vypracovaný projekt bol následne predložený vedeckej rade, ktorá predloženú variantu i program využitia Invalidovny schválila.
Tento postup NPÚ, ktorý opomenul verejnú alebo aspoň vyzvanú architektonickú súťaž bol však odbornou i laickou verejnosťou ostro kritizovaný. Napriek tomu, že väčšina odbornej verejnosti nespochybňuje architektonické kvality návrhu, problematický zostáva fakt, že verejná inštitúcia nakladajúca so štátnym majetkom a verejnými financiami, ktoré majú byť použité na obnovu národnej kultúrnej pamiatky vo výške 1,3 miliardy korún11 a ktorá by mala byť v tomto smere vzorom, poprela všeobecne rozšírený naratív o dôležitosti vyhlasovania verejných architektonických súťaží obzvlášť vo verejnom sektore. Účastníci diskusie Budoucnost Invalidovny12 sa zhodli na tom, že problém spočíva na ešte vyššej úrovni a to jednak vo veci nakladania štátu so svojim majetkom ako aj prísnych byrokratickým podmienkach, nepružnosti štátneho aparátu, nepochopení dôležitosti ako aj fungovania procesu architektonických súťaží a najmä absurdnosti vzájomného ukladania si nesplniteľných podmienok medzi štátnymi inštitúciami.
V súčasnosti sa Invalidovna nachádza v prípravnej fáze obnovy s predpokladaným ukončením do konca roku 202213. Samotná obnova je plánovaná na päť rokov s termínom dokončenia v roku 2027.
NPÚ sa hneď po prevzatí objektu rozhodol sprístupniť Invalidovnu verejnosti formou komentovaných prehliadok trikrát v týždni vo vlastnej réžií a tiež poskytnúť svoje priestory na kultúrne a neziskové aktivity. Na tento účel vyhlásili verejnú výzvu, v ktorej uspela Iniciativa pro Invalidovnu, ktorú založili riaditeľka a hlavná produkčná Studia ALTA14.
Iniciativa pro Invalidovnu predstavovala dočasné kreatívne a kultúrne využitie západného krídla invalidovny v roku 2019. Pre NPÚ i Iniciatívu samotnú bola testovacím projektom, ktorý mal preveriť možnosť dlhodobého využitia časti Invalidovny týmto spôsobom a zároveň budovať identitu miesta ako budúceho kultúrneho a kreatívneho centra s komunitným presahom.
Dočasné využitie a Studio ALTA
Na jar 2020 Iniciativu pro Invalidovnu nahradilo Studio ALTA, ktoré sa muselo vysťahovať z priestorov industriálneho areálu v Holešoviciach, kde pôsobilo jedenásť rokov. Do užívania dostala od NPÚ celé západné krídlo. NPÚ si od tejto spolupráce sľubuje “predovšetkým vytvorenie kvalitného kultúrneho programu a zázemie pre návštevníkov, na ktoré by mohli nadviazať aj po dokončení kompletnej obnovy Invalidovne”15.
Či Studio ALTA zostane hlavným programovým partnerom a koordinátorom aktivít KKC aj po rekonštrukcií je otvorené. Zatiaľ majú zmluvu na jeden rok s možnosťou každoročného predĺženia až do doby rekonštrukcie. Zatiaľ čo NPÚ má jasno v tom, že po rekonštrukcii bude západné krídlo Invalidovny určené pre aktivity kultúrneho, kreatívneho a neziskového sektora, pre Studio ALTA nie sú priestory celkom vyhovujúce z dispozičného a kapacitného hľadiska. Ak by však aj mali záujem o pokračovanie vo svojom pôsobení v priestoroch Invalidovny, museli by uspieť vo verejnej výzve. Zatiaľ však inú vhodnú alternatívu nenašli.
Pôsobenie Studia ALTA a Iniciativy pro Invalidovnu v období pred rekonštrukciou predstavuje model dočasného využitia16. Benefitom tohto modelu pre NPÚ je budovanie povedomia o pripravovanom využití Invalidovny ako aj vzťahu s miestnou komunitou. Studio ALTA zas získava zadarmo priestory na svoje aktivity. Ich sprevádzkovanie však museli hradiť z vlastného vrecka. Nešlo ale o výraznú rekonštrukciu, nakoľko majú od pamiatkarov výrazné limity. Nemôžu zasahovať do konštrukcií, stien, omietok, dverí a okien. Do pár miestností, tak len položili na existujúcu podlahu novú tanečnú, ktorá sa dá kedykoľvek odstrániť. Najväčšia miestnosť učená predovšetkým na pohybové a divadelné prestavenia (tzv. Alta ROOM) okrem tanečnej podlahy získala aj mobilné hľadisko. Úprava priestorov im tak trvala asi dva mesiace. Problémom však zostáva kúrenie v zimných mesiacoch. Kvôli ochrane historických konštrukcií nie je možné používať lokálne spôsoby vykurovania, okrem elektrických priamotopov, ktorých prevádzka je však finančne nákladná, obzvlášť pri veľkosti a priestorov a nie celkom ideálnych tepelno-technických vlastnostiach historického objektu. Príležitostne takýmto spôsobom vyhrievajú len Alta ROOM počas konania prestavení v zimných mesiacoch. Hlavnú sezónu programu tak majú od apríla do septembra. Od októbra do marca je program utlmený s výnimkou predstavení v Alta ROOM v obmedzenom rozsahu. Kaviareň je v tomto období tiež mimo prevádzky.
Model dočasného využitia im do určitej miery vyhovuje. Využívanie brownfieldov a nevyužívaných priestorov súvisí s ich víziou. Pre prevádzku a tvorbu dramaturgie však tento model prináša aj isté komplikácie. Každý priestor má totiž iné kvality a prináša tak iné možnosti ako aj limity. Súčasný program v barokových modulovo riešených priestoroch sa tak výrazne zmenil oproti programu v holešovickom industriálnom areáli. Ak by sa opäť sťahovali, museli by program znova prispôsobiť novým priestorovým podmienkam. Týmto spôsobom sa mení aj identita Alty. Pri presune do Invalidovny tak stáli pred otázkou, či by nemali zmeniť aj názov. Nakoniec sa však rozhodli značku Studio ALTA zachovať, nakoľko sú pod ňou etablovaní v povedomí verejnosti aj svojich pravidelných návštevníkov.
Prispôsobenie sa podmienkam Invalidovne bolo pre Studio ALTA výzvou. Západné krídlo má veľa rôznorodých priestorov a v kombinácií s barokovou architekúrou tak ponúka možnosť pre rôzne site-specific projekty. V lete si užívajú možnosť organizovať akcie v záhrade. Priestory sú tiež vhodné na festivaly malých foriem, kedy môžu mať súbežne viacero akcií a predstavení pre menší počet divákov. V rámci svojho programu však postrádajú veľkú divadelnú sálu. Najväčším priestorom, ktorý majú k dispozícií je Alta ROOM s kapacitou 40 ľudí. Javisko je ohraničené z oboch strán masívnymi stĺpmi, čo priestor ešte zmenšuje. Pre umelcov je však dôležité, aby boli pri práci s priestorom flexibilní. Nadpolovičná väčšina predstavení tak z pôvodného repertoáru vypadla a bola nahradená novými projektami. Programová transformácia súvisiaca s novými priestorovými podmienkami tak bola zásadná. Pravidelní návštevníci Studia ALTA zameraní na jeho tanečnú produkciu sa však nezmenili. Okolo komunitných projektov sa však prirodzene vytvorila nová lokálna komunita predovšetkým obyvateľov Prahy 8.
S NPÚ na programovej úrovni tiež občas spolupracujú. Hoci sú tomu obe strany otvorené, programovou prioritou NPÚ sú predovšetkým komentované prehliadky. V prípade konania väčších komunitných akcií (ako napríklad Zažít město jinak alebo Noc divadel) tak pre návštevníkov Studia ALTA pripravujú špeciálne prehliadky, nakoľko ich objekt Invalidovny prirodzene zaujíma.
Na celkovom programe a obsahovej náplni sa čiastočne podieľajú aj spolupracujúce organizácie, taktiež sídliace v Invalidovni, ktoré sú Studiom ALTA každoročne vyberané prostredníctvom open-callu. Neziskovým organizáciám a umelcom, tak ponúkajú menšie priestory vhodné na ateliéry a kancelárie. Okrem toho Studio ALTA v priestoroch Invalidovne prevádzkuje aj menšiu kaviareň.
Narozdiel od priestorov v Holešoviciach, kde Studio ALTA platilo bežný komerčný nájom (ca. 2 mil. korún ročne vrátane nákladov), v Invalidovni nájom neplatia. Za priestory platia len prevádzkové náklady, ako sú energie a upratovanie. Finančná bilancia sa tak napriek zníženiu príjmov zo vstupného na predstavenia kvôli menšej kapacite priestorov zlepšila. Príjem zo vstupného totiž tvorí len malú časť príjmov. Zhruba polovicu príjmov tvoria dotácie. Zvyšok financií získavajú od súkromných darcov a vlastnej ekonomickej činnosti, ktorá pozostáva zo vstupného a prenájmov priestorov.
Urbanistická analýza
Lokalita
Objekt Invalidovny leží vo východnej časti Karlína (Praha 8). Táto lokalita sa vyznačuje prevažne obytnou funkciou zo západnej strany a kombináciou administratívnej a obytnej funkcie na východe. Obytnú funkciu v budúcnosti rozšíri aj prebiehajúca a plánovaná výstavba pozdĺž rozvojového územia Rohanský ostrov na sever od Invalidovne. V blízkosti je tiež základná a materská škola a sídlo Rádia Regina. Okrem vlastných záhrad Invalidovne dopĺňajú prstenec zelene obklopujuci budovu Kaizlovy sady, ktoré sú verejne prístupným parkom ležiacim v bezprostrednej blízkosti Invalidovny zo severnej a čiastočne západnej strany.
Z hľadiska pamiatkovej ochrany územia leží Invalidovna na východnom okraji pamiatkovo chránenej oblasti historického Karlína a z východu susedí kancelárskym areálom Futurama (2015-2016) s cenným urbanistickým súborom sídliska Invalidovna17 (1958-1970 vo viacerých etapách), ktoré bolo v čase svojej výstavby považované za experiment. V jej polohe sa tak bude stretávať klasicizujúca architektúra Karlína konca 19. a začiatku 20.storočia s modernistickou architektúrou 60.rokov 20.storočia a súčasnou architektúrou 20.rokov 21.storočia.
Dostupnosť
Pozdĺž Invalidovny vedie mestská cyklotrasa a električková trať. Automobilová doprava je z tohto úseku odklonená. V blízkosti je aj zastávka linky metra B (350 m) . Dobrá je aj pešia dostupnosť v rámci Karlína prípadne aj z dolného Žižkova. Toto vytvára predpoklady pre aktívnu návštevnosť počas celého dňa ako aj možnosť poddimenzovania statickej automobilovej dopravy (parkovania) pre návštevníkov v blízkosti Invalidovny. Ekologická mobilita je tiež v súlade s ekologickým konceptom Studia ALTA.
Napriek dobrému napojeniu na systém verejnej hromadnej dopravy je Invalidovna pomerne časovo náročne dostupná z turisticky najviac navštevovaných častí Prahy (Pražský hrad ca. 40 min, Staroměstské nám. ca. 22 min.). Aktivity Invalidovny i objekt samotný tak zrejme nebude v hľadáčiku bežných turistov ale bude skôr priťahovať špecificky zameraných návštevníkov, či už svojou históriou, architektúrou alebo programom. Môže tak budovať charakter svojej činnosti na aktivitách určených pre lokálnu komunitu, komunitu okolo programu pohybovo-tanečného divadla, záujemcov o aktivity filharmonického zboru a činnosť NPÚ. Neopomenuteľná však zostáva aj identita priestoru bývalej Invalidovny.
Zeleň
Umiestnenie Invalidovny v parkovej zeleni, ako aj vyššie spomínané odklonenie automobilovej dopravy majú za následok relatívne nízku hladinu hluku18. Priebeh divadelných, hudobných či tanečných predstavení v Invalidovni v interiéri ako aj na nádvorí, tak nie je rušený dopravným hlukom, ako to býva v prípade niektorých kultúrnych inštitúcií v husto obývanej mestskej zástavbe s frekventovanou automobilovou alebo koľajovou dopravou. Oba aspekty prispievajú tiež k zníženiu emisií v okolí Invalidovny.
Súčasťou Kaizlových sadov je aj detské ihrisko, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti areálu Invalidovny, prevádzkovo však nie sú prepojené. Studio ALTA využíva na svoje exteriérové aktivity aj záhradu pri východnom krídle. Okrem vonkajšieho posedenia kaviarne sa tu nachádzajú aj toalety pre návštevníkov, komunitná záhrada s kompostom a malé mobilné pódium využívané v rámci predstavení a aktivít v exteriéri. Nádvorie Invalidovne Studio Alta bežne nevyužíva, je však prístupné počas návštevných hodín a prehliadok Invalidovne.
Kultúrna vybavenosť
Prevažná väčšina zariadení KKO a komunitných aktivít je sústredená v západnej časti Karlína v blízkosti dopravného uzla Florenc, kde sa nachádza aj Kasárna Karlín19. V jeho východnej časti, teda aj v okolí Invalidovny, je ich koncentrácia výrazne nižšia. Invalidovna tak má veľký potenciál oživiť práve túto časť Karlína a pritiahnuť do okolia ďalšie kultúrne aktivity.
Program
Po dokončení rekonštrukcie a realizácie prístavieb bude zaujímavá synergia “alternatívneho” kultúrneho a komunitného programu KKC a tradičnejšie zameraného filharmonického zboru v jednom objekte. Pestrosť takéhoto kultúrneho programu tak bude zrejme oslovovať rozdielny typ návštevníkov, čo môže viesť k obohateniu využitia Invalidovny, získaniu širšieho publika a väčšej inklúzií.
Vzhľadom na veľkorysosť priestoru je možné v objekte umiestniť viacero funkcií. Programovo na odkaz Invalidovny budú nadväzovať aktivity NPÚ – jednak komentované prehliadky a tiež stála expozícia venovaná o.i. histórií invalidovny. S novou obsahovou náplňou prichádza Studio ALTA a jej spolupracujúce organizácie, ktoré sa síce priamo neodkazujú na minulosť Invalidovny, avšak naplno využíva priestorové kvality objektu a konkrétny priestor sa tak stáva dôležitou, niekedy až neoddeliteľnou súčasťou jednotlivých aktivít (site-specific performance a pod.). Potvrdzuje to aj fakt, že Studio ALTA po svojom presťahovaní sa z Holešovíc muselo zmeniť väčšinu svojho repertoáru a prispôsobiť sa dramaturgiou predstavení konkrétnym špecifikám priestorov Invalidovny.
Invalidovna tak má potenciál poskytnúť verejnosti širokú škálu aktivít a osloviť tak rôzne demografické skupiny obyvateľstva20. NPÚ zároveň svojimi aktivitami vytvorí priestor pre lepšiu informovanosť o histórií a význame Invalidovny a tým posilnenie identity lokality a miestnych komunít. Výzvou však zostáva budovanie spoločnej značky Invalidovna pri zachovaní autonómie jednotlivých subjektov.
Príklad zapojenia KKO v rámci dočasného využitia Invalidovny je ukážkou ich schopnosti lepšie a pružnejšie pracovať s lokálnou komunitou a sprístupniť tak chátrajúci historický objekt aj bežným aktivitám.
Priestorové riešenie
Objekt Invalidovny má štvorkrídlovú uzavretú dispozíciu s nádvorím, ktorá tvorí jednu devätinu pôvodného návrhu. Tento zámer je badateľný najmä na predĺžení severného krídla a vystupujúcich slepých južných fasádach západného a východného krídla, ktoré narúšajú štvorcový pôdorys objektu. Hlavné severné krídlo sa od ostatných odlišuje nielen dispozíciou ale aj podlažnosťou. Zatiaľčo tieto majú dve nadzemné podlažia s vloženými medziposchodiami vytvárajúcimi mezonetové bytové jednotky, severné krídlo pozostáva z troch nadzemných podlaží a ako jediné je aj podpivničené.
Dispozične predstavuje severné krídlo pozdĺžny trojtrakt s chodbou smerom do nádvoria avšak v 20. rokoch 20.storočia bola táto dispozícia v 3. podlaží zmenená a chodba bola preložená do stredného traktu21. Ostatné krídla sú dvojtraktové.
Východné, západné a južné krídlo pre organizáciu vnútornej prevádzky využíva modul, ktorý predstavuje jedna obytná mezonetová jednotka. Je to akési malé “trojlodie” s centrálnym priestorom cez dve medziposchodia. “Bočné trakty” majú vložené medziposchodia prístupné dvoma schodiskami. Tieto boli radené vedľa seba. Medzi nimi obslužné priestory ako kuchyne, sklady alebo kúpeľne.
Niektoré mezonetové jednotky boli v neskorších obdobiach dodatočne rôzne stavebne členené na menšie priestory. Jednotlivé moduly sa tak od seba navzájom čiastočne odlišujú a dávajú každému priestoru špecifický charakter a rôzne možnosti využitia. Táto dispozičná členitosť je vhodná pre menšie javiskové formy a festivaly malých foriem ako aj na spoluprácu viacerých menších projektov a organizácii. Pamiatková ochrana neumožňuje v tejto fáze výraznejšie zásahy do konštrukcií ani spájanie prípadne trvalé rozdeľovanie priestorov. Je teda potrebné pracovať s daným priestorom a jeho charakteristikami.
Pôvodne boli západné i východné krídlo prejazdné v priečnom smere. Neskôr boli tieto priechody zamurované a v západnom krídle bola do priechodu na prelome 19. a 20. storočia vložená kotolňa. V rámci rekonštrukcie by mali byť oba priechody opäť otvorené.
Nakoľko stavebno-historický prieskum ukázal hodnotu konštrukcie podkrovia22, projekt obnovy počíta pre účely filharmonického zboru a technického zázemia objektu vybudovanie dvoch hmotovo identických prístavieb na slepých barokových priečeliach v južnom smere východného a západného krídla, čím zostane zachovaná symetria pôvodného objektu. Moderná architektúra prístavieb decentne kontrastujúca s barokovou architektúrou Invalidovny tak symbolicky odzrkadľuje stretávanie sa urbanizmu Karlína a charakteru jeho objektov z 19. a začiatku 20. storočia so súčasnou architektúrou vznikajúcou v okolí Invalidovny.
V súčasnosti slúži na účely KC západné krídlo Invalidovny. V tejto polohe by malo zostať aj po rekonštrukcií objektu spolu s informačným centrom o aktivitách NPÚ. Východné krídlo bude slúžiť na ilustráciu života invalidov v rôznych časových obdobiach. Bude sa tu tiež nachádzať zázemie pre návštevníkov, predajňa a kaviareň. Prostredníctvom nej sa objekt otvorí do záhrady. Južné krídlo bude venované vzdelávaniu a komunitným aktivitám neziskových spoločností. V jeho druhom nadzemnom podlaží budú výstavné sály pre krátkodobé inštalácie. Severné krídlo bude slúžiť pre potreby NPÚ vrátane konferenčného centra pre témy pamiatkovej ochrany a technické laboratórium23.
Veľkou výhodou objektu je jeho tvarové riešenie s uzavretým nádvorím, ktoré umožňuje usporiadanie akcií bez výrazného rušenia pohody rezidentov v okolí Invalidovny. V súčasnosti je však využívané zriedka. Pri organizovaní podujatí vo vonkajších západných záhradách je však treba dodržiavať zvukovú hladinu pod 75 dB24, kvôli nahrávacím štúdiám rádia Regina susediacim s Invalidovnou.
Adaptive Reuse 